NAŠI ČLENOVIA

obec Bystré

História  obce

Poloha obce na ceste vedúcej údolím Tople znamenala prítomnosť ľudí v okolí už v dobe kamennej, čo potvrdil nález kamennej sekerky, datovanej do eneolitu. Ucelenejšie a najmä písomne doložené správy o obciach regiónu pochádzajú až z 13. storočia, existencia Bystrého je doložená v roku 1386. Západnú, šarišskú časť vlastnili Šoóšovci, od začiatku 17. storočia potom Kecerovci, ktorí boli potomkami Abovcov.

Blízkosť vodných tokov bola dôvodom prevádzky vodných mlynov, pričom dva sa spomínajú už v druhej polovici 16. storočia. O dve storočia neskôr mol ich majiteľom Ľudovít Szeghy. V roku 1869 boli v obci v prevádzke už 3, no neskôr bolo v Bystrom až 5 mlynov. V 80. rokoch 19. storočia tu na okraji obce bola v prevádzke tkáčska manufaktúra dielňa, kde sa zároveň vodou z neďalekého Hermanovského potoka bielilo plátno. V roku 1931 bola pri mlyne Anny Hamzovej postavená parná píla. Významnú strategickú úlohu plnil most cez potok na krajinskej ceste, ktorý zároveň spájal oba regióny; v roku 1841 sa spomína nový dubový, v roku 1899 už železný most. Po jeho poškodení na konci druhej svetovej vojny bol na mieste dočasného v roku 1946 postavený nový most.

Prítomnosť židovských rodín, ktorých väčšina bola v roku 1942 počas vojny deportovaná, sa zachovala v podobe pamiatok dodnes. V obci tak dnes nájdete židovské cintoríny aj synagógu. O niečo kratšie, niekedy od roku 1831 je v chotári doložená prítomnosť Rómov, ktorých tu koncom 50. rokov žilo okolo 120.

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Urbana, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z polovice 14. storočia. V období okolo roku 1490 vzniklo súčasné polygonálne presbytérium. Úpravami prešiel v polovici 16. storočia. Rozsiahlou barokovou úpravou prešiel v rokoch 1717 a 1732. V roku 1914 bol upravený neogoticky. V interiéri sa nachádza neogotický oltár s hodnotnou neskorogotickou reliéfnou scénou Korunovania Panny Márie so sochami sv. Petra a Pavla v nikách. Fasády sú členené oknami s lomeným oblúkom, opornými piliermi a v podstreší vlysom s motívom lomeného oblúka. Veža je členená pilastrami a kordónovými rímsami v duchu neogotiky, ukončená je trojuholníkovými štítmi s hodinami a ihlancovou helmicou.
• Vodný mlyn, dom č. 158, technická pamiatka, jednopodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika zo začiatku 20. storočia. Úpravami prešiel v roku 1936.
• Vodný mlyn Jána Hamzu s pílou, dom č. 295, technická pamiatka, trojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1896.[8]
• Židovský cintorín z polovice 19. storočia.

Zaujímavosti

Župná hranica rozdeľovala obec na dve časti, ktoré spravovali Šarišská a Zemplínska stolica. Pôvodný názov Bystra (Bisztra), bol pre obe časti používaný až do polovice 19. storočia, kedy sa pre šarišskú časť začal používať názov Tapli-Bisztra, pre zemplínsku časť Tapoly-Bisztra. Posun hranice v roku 1881 znamenalo spojenie častí do jedného celku a tým rast a rozvoj obce. Názov pre zjednotenú obec bol do roku 1906 Tapolybisztra, do roku 1918 Tapolybesztercze a od vzniku prvej ČSR sa používa súčasný názov.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org