NAŠI ČLENOVIA

obec Soľ

História  obce

V písomnostiach od 13. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Sowkwth vo význame Soľný Prameň, odvodenom od pôvodného slovenského názvu Soľ. Slovenský aj maďarský názov vyjadroval skutočnosť, že sa tu vyskytovala soľ v podobe soľanky vytekajúcej slanej vody. Z toho je zrejmé, že údolie dostalo primeraný názov Soľ, ktorý sa stal aj názvom tunajšej dediny. Soliansky majetok patril začiatkom 13. storočia k panstvu Lipovec, ktoré v roku 1229 kúpili šľachtici Abovci a vzťahuje sa aj na dedinu Soľ. Dedina Soľ zostala majetkovo súčasťou panstva Lipovec do druhej polovice 14. storočia. Koncom 15. storočia postavili v Soli gotický kostol o ktorom je správa z roku 1493. Po stavebnej úprave začiatkom 17. storočia a neskorších obnovách stojí doteraz. Matej Rojko roku 1793 začal s výstavbou evanjelického kostola a..v. a pomocou veriacich bol dokončený v roku 1801. V dedine bol zemepanský mlyn, o ktorom je doklad z roku 1493. V roku 1524 sa vlastníkmi obce stali Bátoryovci. Tragickým pre obec bol rok 1666 kedy ju postihla morová epidémia, ktorá si vyžiadala veľké množstvo obetí.

V 17. storočí patrila dedina šľachticom Nádašdyovcom, Ňáryovcom, Esterházyovcom, Drugetovcom a ich dedičom. Posledná tretina 17. storočia bola zachvátená povstaním vedeným východoslovenskými rodákmi Imrichom Tökölim a Františkom II.Rákóczim.Povstanie sa skončilo v roku 1711 porážkou a tak krajine priniesli to čo každá vojna hlad a biedu a to aj našej obci.

Prvá polovica 19. storočia v dejinách Európy je ohraničená dvoma prelomovými udalosťami Veľkou francúzkou revolúciou r. 1789 a revolučným rokom 1848/49. V lete 1831 ťažko poznamenali obec dve tragické udalosti: prvá cholerová epidémia a vzápätí východoslovenské roľnícke povstanie. Po týchto udalostiach obec postihlo niekoľko živelných pohrôm. Roku 1839 zničila úrodu víchrica a za ňou ľadovec. Od r. 1841 sa štyri roky po sebe vyliala Topľa a rok pred revolúciou priniesol ďalšiu povodeň, to spôsobilo hladomor a epidémiu osýpok.

V dôsledku ťažkej hospodárskej situácie sa obyvatelia obce dostali do konfliktu so záujmami štátu. Už dávnejšie prestali dodržiavať nariadenia Miestodržiteľskej rady zakazujúcej obchod so slanou vodou a preto dala komora v roku 1848 pramene zasypať. Pestré náboženské zloženie rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi a. v. a gréckokatolíckej cirkvi dotváralo pomerne početné židovské obyvateľstvo. Náboženská obec mala vlastnú synagógu, rovnako i kúpeľ a pravdepodobne aj náboženskú školu /chéder/. Jej existencia nie je však doložená. Od roku 1895 boli zavedené povinné štátne matričné úrady a Soľ sa stala sídlom matričného obvodu. Parný mlyn v obci bol postavený v 80-tych rokoch 19. storočia.

V roku 1918 bol najväčším priemyselným podnikom, ktorého majiteľmi boli Kaľuhovci. V apríli 1927 mlyn vyhorel. Po obnove jeho nový parný stroj/ na drevené uhlie/ mal výkon 70 HP. Stavebné práce na trati začali od roku 1940 – odovzdanie trate v septembri v roku 1943. V roku 1942 bola postavená stavba transformačnej rozvodnej stanice verejného osvetlenia domových prípojok a zapojený na elektrický prúd bol aj Kaľuhov mlyn. 18. januára 1945 bola oslobodená obec Soľ. Ničivý požiar postihol obec dňa 19.augusta 1946 a bez prístrešia ostalo 236 obyvateľov.15. mája 1949 sa konala ustanovujúca schôdza JRD a odvtedy sa datuje aj jeho vznik. 1.mája 1956 začatie stavby školy a slávnostné otvorenie školy koniec septembra 1957.

Pamiatky

• Praveké sídlisko, archeologická lokalita z obdobia neolitu. Lokalita nie je prezentovaná.

• Rímskokatolícky kostol Krista kráľa, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 15. storočia. Pôvodné patrocínium bolo sv. Mikuláša biskupa. Úpravami prešiel na začiatku 17. storočia. Pred rokom 1666 bola upravená loď. V roku 1884 prešiel neogotickou úpravou. Poslednou obnovou prešiel okolo roku 2000. V presbytériu sa nachádza neskorogotická valená klenba, v lodi neogotická lomená klenba z doby pseudogotickej úpravy. Oltár pochádza z doby úpravy kostola v roku 1932, dielo Břetislava Kaffku z Červeného Kostelca. Bočný Mariánsky oltár je z roku 1949. Fasády sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom so šambránou. Veža je lemovaná lizénami a ukončená ihlancovou helmicou.

• Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria, transeptom a predstavanou vežou, z roku 1793. V roku 1864 bol rozšírený a bola doplnená veža. Nová klenba bola realizovaná v roku 1871. Obnovou prešiel v roku 1947 a naposledy v rokoch 1995-1998, keď bol doplnený transept. Nachádza sa tu moderný oltár s obrazom Krista a klasicistická kazateľnica z obdobia okolo roku 1800.Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s výrazným oblkúčkovým vlysom, je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou.

• Prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého, klasicistická stavba z polovice 19. storočia. V interiéri sa nachádza kamenná socha svätca. Nachádza sa pri ceste smerom na obec Čaklov.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org, www.obecsol.sk