NAŠI ČLENOVIA
mesto Hanušovce nad Topľou

Samosprávny kraj:
Prešovský
Okres:
Vranov nad Topľou
Región:
Šariš
Počet obyvateľov: 3752
Rozloha:
1437 ha
Prvá písomná zmienka:
v roku 1332
Starosta:
PhDr. Štefan Straka
Mobil: 0902 970 860
MESTSKÝ ÚRAD
Tel: 057 / 488 38 90
Mierová 333/3
094 31 Hanušovce nad Topľou
Email: sekretariat@hanusovce.sk
Web: www.hanusovce.sk
História mesta
Mesto Hanušovce nad Topľou je jedným z dvoch miest Vranovského okresu. Historicky podľa administratívno-správneho členenia patrili Hanušovce vždy k Šarišu, ktorý sa do ranofeudálneho uhorského štátu včlenil v 2. polovici 11. storočia.
Najstaršou listinou o majetkoprávnych záležitostiach z oblasti Šariša je donačná listina Ondreja II. z roku 1212. V 13. storočí patrila značná časť majetkov v južnom Šariši Abovcom. Týkalo sa to aj územia, na ktorom vznikli Hanušovce. Prvým šoltýsom Hanušoviec sa stal Hanus, richtárom bol ešte aj v roku 1333. Od mena sa spravidla odvodzuje odvodzuje názov mesta. Názov Hanušovce môže byť odvodený aj od pomenovania rehoľného rádu johanitov (r. 1332 – villa Hanusfalva, 1355 – villa Johanis).
Koncom
16. storočia sa Hanušovce radili k stredne veľkým mestečkám. Získali
právo na konanie troch výročných jarmokov (na Svätého Ducha, sv. Kozmu
a Damiána a na Všetkých svätých). Od roku 1635 pribudli ďalšie tri
jarmoky, na Troch kráľov, sv. Tibercia mučeníka a sv. Ladislava kráľa.
V stredoveku sa obyvatelia zaoberali najmä roľníctvom, neskôr aj
remeslami, ako napríklad kováčstvu a obuvníctvu. Čo sa vzdelanosti týka,
je významná informácia o hanušovskom humanistickom gymnáziu z rokov
1630 - 1717. 17. a 18. storočie boli poznamenané protihabsburskými
povstaniami v boji o uhorský trón.
V
roku 1831 zasiahla obec Hanušovce cholerová epidémia, tá bola jedným zo
sprievodných znakov a príčin roľníckeho povstania. V 2. polovici
19. storočia nadobudli Hanušovce významnejšie postavenie z pohľadu
štátnej správy, stali sa jedným zo sídiel obvodu Topľanského
slúžnovského úradu. Začiatkom 20. storočia boli Hanušovce malým
šarišským mestečkom, v ktorom žilo asi 1200 obyvateľov. V obci sídlil
poštový úrad, cirkevné školy (rímskokatolícka, evanjelická, židovská),
stáli tu dva kostoly, dve fary a židovská synagóga. Prevládala tu
tradícia trhov.
Cez rieku Topľa bol v 1. tretine 19. storočia
postavený drevený, grodzinský most, mohutné majstrovské dielo v dĺžke
asi 90 metrov. Most bol zničený koncom 2. svetovej vojny.
V
obci Hanušovce bola v roku 1934 slávnostne otvorená Sokolovňa a v roku
1935 vybudovaná meštianska škola, malo to dobrý vplyv na rozvoj kultúry.
Železničná trať znamenala pre obyvateľstvo výhodnú pracovnú
príležitosť, pre iných nútené práce. V okolí sa nachádzali tri pracovné
tábory. Počas druhej svetovej, boli do koncentračných táborov odvlečení
mnohí príslušníci židovskej komunity. Vyvrcholil protifašistický odboj
a činnosť partizánov v lete 1944, pred vypuknutím Slovenského národného
povstania. Poškodený bol železničný viadukt a zničené drevené cestné
mosty, v meste požiarom bolo poškodených niekoľko domov.
K oslobodeniu Hanušoviec došlo 19. januára 1945, keď k Hanušovciam prenikli jednotky 107. streleckého zboru gen. Por. D.V.Gordejeva.
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová románsko-gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanuou vežou, z druhej polovice 13. storočia. Staviteľmi kostola boli rytieri Božieho hrobu z Chmeľova, teda Templári, vtedajší vlastníci Hanušoviec. V tomto období vznikla celá súčasná hmota kostola aj s vežou. Od reformácie bol kostol evanjelický, rekatolizáciou prešiel v roku 1717. Baroková úprava sa uskutočnila v roku 1742. Obnovou prešiel v rokoch 1908, 1949 a 1980-1984. Presbytérium je zaklenué gotickou rebrovou klenbou s klenákmi s motívom ružíc. V presbytériu a na veži sa nachádza súbor hodnotných neskororománskych kamenárskych detailov – reliéfov tvárí, ktoré sú osadené do konzol rebier klenby. Jedninečným prvkom kostola sú dochované trámové konštrukcie podopierajúce pôvodne lešenie pri stavbe kostola. Nachádzajú sa dnes v krove nad klenbami a dendrochronologicky boli datované do obdobia po roku 1295. V interiéri boli pri výskume objavené stredoveké nástenné maľby, ktoré nie sú zatiaľ prezentované. Súčasťou interiéru je neskorogotická krstiteľnica z 15. storočia s tordovanou pätkou. Nachádzajú sa tu dve kamenné pastofóriá, staršie s reliéfom tváre, mladšie je dekorované motívom oslieho chrbta a fiálami. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. Pri kostole sa nachádza baroková murovaná zvonica s ihlancovou helmicou s laternou, z roku 1742.
- Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1783. V roku 1820 bol empírovo upravený, bola doplnená veža. V roku 1937 prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádzajú sa tu murované a drevené empory a barokovoklasicistická kazateľnica. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža s lizénovými rámami a bifóriami je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.
- Šoóšovský (Malý) kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s nárožnou vežou, z roku 1564. Staviteľom kaštieľa bol zemepán Ján Šóoš. Tomuto rodu patril kaštieľ asi do polovice 17. storočia. Kruhová veža na južnom nároží kaštieľa pochádza zo začiatku 17. storočia. Úpravami prešiel v druhej polovici 17. storočia, keď bola realizovaná štuková výzdoba klenieb. V nasledujúcom období sa vlastníkmi kaštieľa stali Dežőfiovci. V 19. storočí prešiel funkčnými úpravami, stratil tak renesančný reprezentatívny charakter. V 20. storočí tu sídlila žandárska stanica, škola a knižnica. Obnovený bol v roku 2015, dovtedy chátral. V interiéri sa dodnes nachádzajú renesančné hrebienkové klenby. Fasády kaštieľa sú hladké.
- Dom správcu šóošovského kaštieľa, trojtraktová dvojpodlažná renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1564. Objekt má hladké fasády a valbovú strechu.
- Dežőfiovský (Veľký) kaštieľ, dvojtraktová dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika so štyrmi nárožnými vežami, asi zo 17. storočia. V prvej polovici 18. storočia bol výrazne barokovo prestavaný. Obnovou prešiel v 70. rokoch 20. storočia a naposledy od roku 2003. V objekte dnes sídli Vlastivedné múzeum. Pôdorysu dominuje centrálny vestibul, na ktorý sú napojené jednotlivé miestnosti. V interiéri sa nachádzajú valené klenby s lunetami a pruské klenby. Vo vežiach sú české placky a krížové klenby. Fasády kaštieľa sú lemované nárožnými vežami členenými pilastrami, ukončenými zvonovitými helmicami. Okná majú barokové profilované ostenia, segmentové frontóny a bohatú štukovú výzdobu v parapetoch. Strecha kaštieľa je manzardová, pokrytá šindľom. Pri kaštieli sa nachádza krajinársky park.
- Židovský cintorín z prelomu 19. a 20. storočia. Nachádza sa východne od evanjelického kostola a obsahuje asi 200 náhrobníkov.
- Sušiareň liečivých rastlín, technická pamiatka, štvorpodlažná jednopriestorová stavba ľudového staviteľstva na pôdoryse obdĺžnika z 30. rokov 20. storočia.
Zaujímavosti
- Súbor štyroch železničných mostov, technické pamiatky z rokov 1941-1943. Ide o Pavlovský viadukt, Hrabovecký viadukt, Hanušovský viadukt a viadukt Hlibovec (Bystriansky).[13] Hanušovský viadukt, klenúci sa priamo nad mestom dosahuje výšku 40 metrov a dĺžku vyše 400 metrov.
- Vlastivedné múzeum Hanušovce nad Topľou - sídli v objekte Veľkého kaštieľa
- Archeopark
Zdroj: https://sk.wikipedia.org