NAŠI ČLENOVIA

obec Hermanovce  nad Topľou

História  obce

Dosiaľ najstaršia známa správa o Hermanovciach nad Topľou je z roku 1399 a vzťahuje sa na Zemplínsku časť obce, patriacej k panstvu Čičva. V tom čase prebiehal spor lmedzi šľachticmi Abovcami a šľachticmi z Rozhanoviec (de Rozgony) o územný rozsah spomínaného panstva. Zepmplínska časť na východ patrila šľachticom z Rozhanoviec a neskôr Báthoryovcom a ich dedičom.

V písomnostiach zo 14. a 15. storočia sa vyskytuje zväčša pod maďarským názvom Hermanvagasa, v zmysle Hermanova poruba. Z toho vyplýva, že obec založil šoltýs menom Herman s roľníckymi usadlíkmi, takže ide o obec založenú na zákupnom nemeckom práve. V neskoršom období sa vyskytuje pod názvom Herman. Slovenský názov Hermanowce, Hermanowci, sa ľudovo používal od 15. storočia. Šoltýsi tu pôsobili aj v 16. a 17. storočí a poddanské domácnosti boli roľnícke.

K histórii obce sa viaže povesť o jej zakladateľovi Hermanovi, ktorý údajne obyvateľov tyranizoval a nútil ich pracovať preňho šesť dní v týždni a len jeden deň pre seba. Zahynul pri ťažobných prácach v pyritových štôlňach.

V roku 1438 bol v Hermanovciach postavený kostol, ktorý bol drevený a ktorý obklopoval cintorín. Stál pravdepodobne na zemplínskej časti, na mieste terajšieho kostola. V roku 1427 bola šarišská časť obce zdanená od 19. port.

V roku 1600 okrem domu šoltýsa tu bolo šesť obývaných poddanských domov, približne tretina oproti r. 1427. V zemplínskej časti obce hospodárila v roku 1493 iba jedna sedliacka domácnosť. V roku 1623 v nej žil šoltýs a štyri poddanské domácnosti. Šoltýs a sedliaci platili daň zemepánom a odovzdávali roľnícke dávky v naturáliách. Koncom 17. a začiatkom 18 storočia obyvateľov pribúdalo.

Pri prvom celokrajinskom sčítaní obyvateľstva v Uhorsku v roku 1787 sa v obci vyskytovalo 32 domov a žilo tu 248 obyvateľov, v roku 1828 tu jestvovalo 84 domov a žilo 612 obyvateľov.

V roku 1882 boli obe obce s rovnakým názvom zlúčené a celá obec sa stala súčasťou Šarišskej stolice. V 19. storočí mala obec 130 obyvateľov, hlásiacich sa k rímskokatolíckemu obradu, 80 gréckokatolíkov, 328 evanjelikov a 40 židov. V druhej polovici 19. storočia sa tu nachádzali aj tri chudobné mlyny, v rokoch 1817-1821 tu pracovala aj manufaktúra na výrobu kameninového tovaru; V 19. storočí sa v chotári ťažila tiež železná ruda.

Vlastníkmi obce boli Eduard Bujanovič, gróf František Dessewffy a gróf Revicky. Na konci 19. storočia obec vlastnili Gustáv Bujanovič s rozlohou 1747 jutár, gróf Július Dessewffy s 980 jutrami a urbár obce s 280 jutrami.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, sezónne prácou v lesoch, pálili drevené uhlie; v obci fungovala píla, mlyn a ťažilo sa v kameňolome.

V Československu najprv niesla názov Hermanovce a od roku 1960 Hermanovce nad Topľou. Po vzniku Československa bola obec súčasťou okresu Giraltovce, Prešov a Vranov nad Topľou. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, sezónne prácou v lesoch, pálili drevené uhlie; v obci fungovala píla, mlyn a ťažilo sa v kameňolome.

Historické udalosti sa udiali priamo v obci aj počas 2. svetovej vojny. V lesoch pod Oblíkom operovala partizánska skupina Čapajev. Koncom druhej svetovej vojny (7.9.1944) bola obec vypálená nemeckým vojskom za pomoc partizánskym skupinám. Obyvateľom obce hrozilo dokonca v decembri 1944 vyvraždenie.

Pamiatky

• Praveké sídlisko na vrchu Oblík, archeologická lokalita z obdobia doby bronzovej. Osidlená bola až do obdobia stredoveku. Lokalita nie je prezentovaná.

• Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba staršieho, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1650. Pôvodné patrocínium bolo Najsvätejšej Trojice. Kostol bol evanjelický v období rokov 1666-1717. V roku 1860 bol obnovený. Veža bola pristavaná v roku 1864. Poslednými úpravami prešiel v roku 2020. Zariadenie kostola je novodobé. Fasády sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Zaujímavosti

Hermanovský potok rozdeľuje obec na dve časti a v minulosti bol aj hranicou medzi Šarišskou a Zemplínskou stolicou. V 13. a 14. storočí patrilo údolie Hermanovského potoka k panstvu Lipovec a šľachticom Abovcom. Od r. 1346 územie na severozápad od tohto potoka až po Rudník získali Soósovci zo Solivaru. Šarišská časť obce niesla v 19. storočí tvary Tapli-Hermány a Taplihermány; po zlúčení sa zase menovala Tapolyhermány.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org