NAŠI ČLENOVIA

obec Hlinné

Samosprávny kraj: Prešovský

Okres: Vranov nad Topľou

Región: Zemplín

Počet obyvateľov: 1886

Rozloha: 1429 ha

Prvá písomná zmienka: v roku 1333

Starosta: Milena Naštová Hladová

Mobil: 0905 427 363

OBECNÝ ÚRAD

Tel: 057/449 63 34, 057/488 24 70

09435, Hlinné 74

Email: ocu.hlinne@slovanet.sk

Web: www.hlinne.sk

História obce

Prvá písomná zmienka o obci Hlinné pochádza z roku 1333. História obce je však o niečo staršia. Pri porovnávaní dosiaľ zistených poznatkov sa dá predpokladať jej vznik v 11. až 13. storočí. Obec bola vybudovaná pravdepodobne obyvateľmi z blízkej obce Soľ. Hlinné bolo hneď od svojho začiatku slovenskou obcou, o čom svedčí aj jej názov. Bol odvodený od slova "hlina". Potvrdzuje to aj jej neskoršie pomenovanie Agyagos. Názov pravdepodobne súvisel s prácou, ktorú vykonávali miestni obyvatelia, venujúci sa hlavne obrábaniu pôdy. Podľa písomných prameňov bol tento názov do 15. stor. používaný v latinskom tvare "Aghaguspotoka" /r. 1333/, v maďarizovanej podobe "Agyaguspataka" (r. 1339). V neskorších storočiach sa vyskytuje v tvare "Agyagus", "Agyagaspatak" (r. 1402), "Agyagas" (r. 1410), "Agyagos" (r. 1519), "Hlynne" (r. 1773), "Hlinné (r.1808). V 18. a 19. stor. sa v listinách už používali slovenské aj maďarské názvy obce.

Až do 17. storočia patrila obec panstvu Čičava, v 15. storočí čiastočne aj panstvu Skrabské. V 15. až 17. storočí sa obec sľubne rozrastala. V roku 1493 mala 8 obývaných usadlostí a v roku 1600 mala už 2 poddanských domov. V obci bol dom richtára, mlyn, evanjelický kostol, fara a škola.

Koncom 17. storočia bolo Hlinné stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom:

obec mala v roku 1715 11 domácností
v roku 1730 bola úplne opustená
v roku 1787 mala už 84 domov a 530 obyvateľov

V 18.-19. storočí vlastnili tunajšie majetky Dežőfiovci a po nich Coudenhoveovci, v obci bol v prevádzke aj liehovar. Obyvatelia sa zaoberali povozníctvom, drevorubačstvom a tkáčstvom. Zúčastnili sa na roľníckom povstaní v roku 1831.

V rokoch 1890-1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali. Za I. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom a v roku 1921 bola založená bunka KSČ. Po II. sv. vojne nastal rozvoj obce - v roku 1952 postavili trepáreň ľanu a v roku 1958 bolo založené JRD.

Pamiatky

Sídlisko Pod Hôrkou, archeologická lokalita z obdobia doby rímskej. Lokalita nie je prezentovaná.
Gréckokatolícky kostol Zosnutia presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1794. Obnovou prešiel v roku 1883 a 1927. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie chrámu pochádza zo začiatku 20. storočia. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža s nárožným zaoblením je ukončená barokovou helmicou s laternou.
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1939-1940. Autorom projektu kostola je Juraj Byrtus. V roku 1947 prešiel obnovou. V interiéri sa nachádzajú lomené klenby. Zariadenie kostola je novodobé. Fasády sú členené oknami s lomeným oblúkom. Veža s prvkami secesie je dekorovaná vlysom s motívom hrotitého oblúka a ukončená štítmi s lomenými oblúkmi a ihlancovou helmicou.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org

< Hermanovce nad Topľou

Jastrabie nad Topľou >