NAŠI ČLENOVIA

obec Matiaška

História  obce

Prvá písomná zmienka o obci v roku 1363 spomína názov obce vo forme Mateugasa, čo je ekvivalentom slovenského názvu Matiašova Poruba. Časť názvu obce "vágás - poruba" vo väčšine prípadov poukazuje na spôsob vzniku osady. V prípade obce Matiaška išlo zrejme o osadu založenú na vyklčovanom mieste pod vedením pravdepodobne prvého šoltýsa Matiaša na základe zákupného práva a dohody s vtedajším majiteľom územia panstva Čičva s Rozgoňovcami z Rozhanoviec.

Názov obce sa v priebehu histórie nemenil. Matyáska (1773), Matyáschka (1786), Matiašok (1920), Maťaška (1927), a od roku 1948 Matiaška. Konkrétne údaje priamo sa viažúce k Matiaške poznáme z r. 1715, keď mala obec 13 usadlostí. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia dochádzalo v tejto oblasti k znižovaniu počtu obyvateľov. Príčinou boli hlavne dôsledky stavovských povstaní v Uhorsku proti cisárovi. Aby cisár zabránil ďalším povstaniam, umiestňoval aj do dedín Zemplínskej župy vojsko, ktoré vyrubovalo pre svoje potreby naturálne dávky. Obyvatelia chudobneli a utekali z dedín do iných oblastí. O niekoľko desaťročí neskôr sa Matiaška opäť zaľudňovala. Do obce prichádzali rusínski obyvatelia gréckokatolíckeho vyznania. Podľa prvého sčítania ľudu v Uhorsku v rokoch 1784-1787 mala Matiaška 348 obyvateľov, z toho 173 mužov, s pomerne vysokým počtom neženatých mužov (103) a 175 žien. Medzi obyvateľmi sa spomína aj farár. V obci bolo 42 domov.

Už koncom roku 1942 sa v lesoch okolo Matiašky zhromažďovali rasovo a politicky prenasledovaní občania Slovenska. Postupom času sa k nim pridávali aj sovietski vojaci a zajatci z nemeckých táborov. Miestny obyvatelia ich v tomto čase aj počas Povstania podporovali potravinami, starali sa o ranených.  Počas SNP v okolí obce pôsobila partizánska skupina Čapajev a krátky čas v septembri 1944  aj partizánsky oddiel kpt. Majorova, ktorý tu bol nemcami značne zničený a jeho zvyšky sa sformovali znovu nad obcou Nižná Sitnica v októbry 1944. Dňa 7. septembra, keď Nemci obkľučovali partizánov, obsadili aj obec. Boli tu zastrelení dvaja muži. Za pomoc partizánom bola obec čiastočne vypálená. Z 36 domov úplne zhorelo 14 domov a 16 hospodárskych stavísk. Nebola poškodená škola, fara, ani kostol.

Po roku 1948 sa obyvatelia venovali opäť hlavne poľnohospodárstvu. Roľníci dlho hospodárili samostatne, až do roku 1975, keď sa obec pridala k JRD Verchovina so sídlom v Remeninách. V Matiaške zostal hospodársky dvor so zameraním na rastlinnú výrobu (okopaniny, raž, pšenica) a na chov oviec.

Pamiatky

• Gréckokatolícky kostol sv. Demetera, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bočnými kaplnkami a predstavanou vežou, z roku 1773. V roku 1925 a 1987 prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý českými plackami, bočné kaplnky majú pôdorys polkruhu. Zariadenie chrámu pochádza z konca 19. storočia. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami s lambrekýnmi v parapete a klenákmi v oblúku šambrány. Veža s nárožným skosením je ukončená barokovou helmicou s laternou.
• Pomník brigády Čapajev, pomník so sochou lesného robotníka v nadživotnej veľkosti v štýle socialistického realizmu z račianskeho vápenca, z roku 1982. Autormi sú architekt Juraj Osvald a akademický sochár Ladislav Šichman.

Zdroj:   https://www.obecmatiaska.sk/,https://sk.wikipedia.org