NAŠI ČLENOVIA

obec Petrovce

Samosprávny kraj: Prešovský

Okres: Vranov nad Topľou

Región: Šariš

Počet obyvateľov: 445

Rozloha: 1371 ha

Prvá písomná zmienka: v roku 1412

Starosta: Ing. Miroslav Bobrik

Mobil: 0901 919 955

OBECNÝ ÚRAD

Tel: 057 / 445 23 21

094 31, Petrovce 89

e-mail: podatelna@obecpetrovce.sk

Web: www.obecpetrovce.sk

História obce

Obec Petrovce vznikla v 30. – 40. rokoch 14. storočia. Založili ju vtedajší usadlíci na čele so šoltýsom Petrom podľa zákupného práva. Zákupné /nemecké/ právo zaručovalo prvým osadníkom obce oslobodenie od akýchkoľvek povinnosti k feudálnym pánom na stanovenú dobu. Samotná obec v úradných listinách sa spomína ako Peterwagas, prvýkrát až v r. 1412, a to v listine, podľa ktorej Mikuláš Šóš, jeden z prvých vlastníkov obce, dal Petrovce do zálohu Andrejovi z Kapušian. V neskorších záznamoch obec je uvádzaná aj pod názvami Petrowcze, v urbárskej Tabelle z r. 1773 tiež Petrowce, aj Peter – Vagas, v r. 1786 Peterwágasch, v r. 1808 Pétervágás. Maďarský názov Peterwágása vytvorili Abovci, prípadne Sósovci. Používal sa až do r. 1918. Do nedávných čias popri tom sa používal aj ľudový názov Pitrovce. Jeho spisovná podoba je Petrovce, používa sa od r. 1920.

Územie Petroviec, Hanušoviec a časti Pavloviec v rokoch 1312 - 1346 vlastnili Kecerovci, potom patrilo Sóšovcom. Od polovice 18.storočia sa vlastníkmi stali postupne Dežöffiovci.

Po zrušení poddanstva v roku 1848 sa Petrovčania od svojich zemepánov začali vykupovať a postupne sa stávali samostatnými gazdami. Vyklčovali ďalšie lesy i pasienky, orali zem, sadili zemiaky a pestovali menej náročné obilniny. V tomto období si začali stavať i nové domy najmä z dreva, hliny a slamy, s malými oknami. Tí, čo mali svoje polia, pasienky a lúky sa venovali chovu dobytka a pestovaniu menej náročných plodín. Na svojich poliach okrem tradičných plodín – obilnín, zemiakov, repy, kukurice a strukovín, pestovali konope, mak a kapustu. V čom sa dobre vyznali bolo tkanie plátna a jeho bielenie. Bielenie pátna v Petrovciach i širšom okolí Hanušoviec sa rozšírilo už v 15. storočí. Z doma tkaného plátna šili odev - košele a "choľavky pre chlapov, sukne pre ženy. Nové domy naďalej stavali z dreva, hliny a pokrývali ich zo slamy zhotovenými snopkami. Boli to domy, aké sme tu v ojedinelých prípadoch mohli vidieť aj po druhej svetovej vojne.

V Petrovciach podobne ako aj v iných obciach Šarišskej župy v 2. pol. 19. storočia bola veľká zaostalosť a bieda. Jej dôsledkom bolo sťahovanie sa za prácou, vysťahovalectvo. Koncom 19. a začiatkom 20. stor. sa z Petroviec vysťahovalo 59 ľudí. Z nich sa niekoľkí po čase vrátili späť, viacerí tam ostali navždy. Petrovčanom sa ťažko žilo pred 1. svetovou vojnou, ale najmä počas nej. Počas vojny bolo z obce odvedených a k armáde povolaných 37 mužov. Niektorí z nich bojovali na ruskom, iní zas na talianskom fronte. Viacerí sa zúčastnili bojov na Piave.

Po vojne sa Petrovčania začali vzmáhať aj ako gazdovia. Tí, čo sa vrátili z Ameriky, doniesli pár dolárov, za ktoré si prikúpili kus poľa, prípadne 1-2 kusy dobytka. Tí, čo v nej zostali, svojim blízkym tiež po troške pomáhali. Takto si v období medzi dvoma vojnami niekoľkí Petrovčania postavili nové – murované domy. Do roku 1940 ich pribudlo sedem. Ich súčasťou boli veľké drevené stodoly. Spôsob hospodárenia v povojnových rokoch sa menil pomalým tempom. Výraznejšie začal stúpať počet chovateľov koní. V Petrovciach v tom čase (20. – 30. roky 20. storočia) ich chovali štrnásti roľníci. Roľníci si kupoval kone preto, že tie sa dali lepšie využívať ako ťažná sila pri prácach na poli, ale tiež i pri zvážaní dreva na furmankách. Kone sa vtedy stali jedným z ukazovateľov postavenia gazdu na dedine. Dobrý bol ten, ktorý mal pekné kone.

V roku 1944 si nad obcou zriadili svoju základňu partizáni z partizánskej skupiny Čapajev, Pri obci vzniklo aj partizánske letisko. 7. septembra 1944 bola obec Nemcami vypálená.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org, www.obecpetrovce.sk

< Petkovce

Prosačov >