NAŠI ČLENOVIA

obec Remeniny

História  obce

Zväčša lesnaté územie východne od Tople po Kobylnický potok bolo majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava. Svedčí o tom listina kráľa Karola Róberta z roku 1327. Na časti tohto územia vzniklo pravdepodobne v 2. štvrtine 14. storočia remeninské sídlisko, o ktorom je prvý doklad z roku 1356. Obec bola založená na zákupnom práve a vprvej písomnej zmienke je majetkom šľachticov z Rozhanoviec (panstva Skrabské), ku ktorému patrila do začiatku 16. storočia.

V 14. - 16. storočí dedinu zapisovali do písomností postupne pod názvom Remenyn, v 15. - 16. storočí aj v zmysle Veľký Remenin a Malý Remenin, v 16. storočí aj Remenik. Prvotný názov Remenin bol pravdepodobne totožný s prezývkou prvého miestneho šoltýsa. Po sídliskovom aj administratívnom spojení oboch dedín, čo sa udialo v 16. storočí, vznikol ľudový názov Remeniny.  V oboch dedinách pôsobili šoltýsi v 15. storočí a zaiste aj v 16. storočí. Obe dediny boli v 14. - 17. storočí postupne majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava, Vranov a Skrabské. V Malom Remenine hospodárili v roku 1493 tri sedliacke domácnosti, pričom pozemky po 7 domácnostiach a usadlostiach boli opustené. Vo Veľkom Remenine vtedy hospodárilo 5 sedliackych domácností a opustených usadlostí bolo 6. V roku 1550 tam hospodárilo 13 sedliackych domácností. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných 10 poddanských domov a zaiste aj dom šoltýsa. V dedine bol aj pravoslávny kostol a dom farára. Na prelome 16. a 17. storočia boli Remeniny stredne veľkou dedinou s rusínskym, poddanským aj farským obyvateľstvom. Takou zostali aj v prvej polovici 17. storočia. V druhej polovici 17. storočia, prípadne aj začiatkom 18. storočia poddaných pribúdalo.

Do roku 1848 patrilo územie obce Remeniny do Zemplínskej stolice. Následne počas územnej organizácie v rokoch 1850-1860 patrilo katastrálne územie obce do Zemplínskej župy. V roku 1882 sa obec stala súčasťou Šarišskej župy. Zmenami v územnej organizácii v roku 1923 sa obec stala súčasťou Košickej župy a okresu Giraltovce. V roku 1960 došlo k zníženiu počtu okresov na území Československej republiky, tým pádom bola obec Remeniny pričlenená k okresu Prešov. Opätovným zriadením okresu Vranov nad Topľou v roku 1968 sa obec definitívne stala jeho súčasťou.

Obyvatelia v obci sa v minulosti zaoberali rôznymi činnosťami. K najrozšírenejším patrili poľnohospodárstvo, chov dobytka, ťažba a sťahovanie dreva z okolitých lesov a pálenie drevného uhlia. V dvadsiatych rokoch 20. storočia fungoval v obci Remeniny vodný mlyn na mletie múky. Začiatkom deväťdesiatych rokov bol ale kvôli plánovanej novej zástavby v obci zbúraný.

Obec založili na zákupnom práve. Obec je doložená v roku 1356 vo forme Remenynpataka, neskôr ako Remenine (1773), Remenyine (1786), Remeniny (1808); po maďarsky Remenye.

 V roku 1828 mali Remeniny 46 domov a 347 obyvateľov. V rokoch 1850-1880 sa z obce vysťahovalo veľa ľudí. Obyvatelia boli známi chovom ošípaných a dobytka.

Pamiatky

• Gréckokatolícky kostol Narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 18. storočia. Jeho dispozícia je typicky trojpriestorová, štvorcové presybtérium, rozšírená štvorcová loď a podvežie - babinec. Interiér je zaklenutý českými plackami. V roku 1922 bola doplnená veža. Z tohto obdobia pochádza aj jeho zariadenie. Fasády chrámu sú hladké s polkruhovo uknčenými oknami lode a segmentovo na veži. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.

Zaujímavosti

• V prvej polovici 20. storočia žil v obci známy rezbár Š. Baran.
  
• Od roku 1943 v chotári pôsobili partizánske skupiny.
  
• Za pomoc SNP obec vyznamenali Pamätnou medailou SNP

Zdroj: https://sk.wikipedia.org