NAŠI ČLENOVIA

obec Vyšný Žipov

História  obce

Podľa listiny z roku 1410 k čičvianskemu hradnému panstvu vtedy patrilo okolo 50 obcí a osád a medzi nimi sa spomína aj Žipov a Malý Žipov, ktorý neskôr zanikol. Niektorí autori predpokladajú, že sa nejednalo o dve osady, ale o dve časti jedného sídliska.

V dôsledku šírenia cholery, narastajúcej chudoby a nesprávneho pochopenia hygienických opatrení (sypaním bizmutového prášku do vodovodných zdrojov) sa začali v júli 1831 prejavovať prvé náznaky rebélie obyvateľov. Revolučné udalosti zasiahli obec Vyšný Žipov dňa 7. augusta, kedy miestni obyvatelia za pomoci občanov Skrabského, Čierneho a Bystrého vyrabovali miestny kaštieľ Eduarda Bujanovicsa. Neušetrili ani liehovar. Zabránilo im v tom cisárske vojsko, ktoré obkľúčilo všetky obce zasiahnuté povstaním. Nasledovali súdy, väzenia, popravy.

Napriek zrušeniu poddanstva v roku 1848 a cisárskemu patentu z roku 1853 nevyriešila sa otázka pôdy vo vzťahu k roľníctvu. Najviac pôdy aj naďalej zostalo v rukách veľkostatkára Eduarda Bujanovicsa a po jeho smrti v roku 1855 to pripadlo jeho dedičom. Kým v roku 1869 sa udával počet obyvateľov obce číslom 537, o 11 rokov neskôr, teda v roku 1880 ich bolo iba 454. Druhý údaj o poklese obyvateľstva pochádza z roku 1900, keď v obci žilo 516 obyvateľov a v roku 1910 iba 468 obyvateľov.

Väčšina obyvateľstva obce sa zaoberala prácou v poľnohospodárstve. V obci pre 2. svetovou vojnou nachádzal 1 hostinec a 3 obchody so zmiešaným tovarom Svoje služby poskytovali aj dvaja kováči. Vojnové udalosti postihli nielen židov, ale aj iných obyvateľov obce, hlavne vojakov slovenskej armády, bojujúcich na východnom fronte proti Červenej armáde. V roku 1944 bolo na cintoríne pochovaných veľa nemeckých vojakov, ktorých buď mŕtvych priviezli z frontu, alebo zomreli v obci, v nemeckom poľnom lazarete, ktorý bol zriadený v kaštieli. V roku 1992 boli tieto hroby exhumované a telesné pozostatky 22 mŕtvych Nemcov prevezené na spoločné pohrebište nemeckých vojakov.

Pamiatky

• Praveké sídlisko, archeologická lokalita z doby bronzovej. Lokalita nie je prezentovaná.
• Rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1736-1745. V roku 1863 bola doplnená veža. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu rokokový oltár, stĺpová konkávne prehnutá architektúra so sochamui sv. Štefana a Ladislava a centrálnym obrazom Panny Márie. Ukončený je kruhovým oknom rámovaným oblakmi so sochami Najsvätejšej Trojice. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu, je ukončená ihlancovou helmicou.
• Kaštieľ, jednopodlažná klasicistická stavba s dvojpodlažným stredným rizalitom, z prvej štvrtiny 19. storočia. Autorom stavby je košický staviteľ Bellaagh. Počas druhej svetovej vojny bol v kaštieli nemecký lazaret. Po vojne prešiel obnovou. Rizalit kaštieľa je lemovaný pilastrami a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom.
• Náhrobok E. Bujanoviča (1777-1855), romantická malá architektúra z roku 1855. Nachádza sa na miestnom cintoríne.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org